Alternatívne formy terapie autizmu

20.05.2015 08:37

MUDr. Lenka Siklenková

Pojmom alternatívne formy terapie označujeme rôzne druhy intervencií, ktoré neslúžia ako hlavný typ liečby autizmu, ale sú skôr jeho doplnkovými liečebnými metódami. Spadajú sem rôzne špecifické terapeutické prístupy, užívanie rôznych výživových doplnkov, či dodržiavanie špeciálnych diét.

V súčasnosti veľa rodičov autistických detí hľadá a skúša práve takéto formy terapie. Je to samozrejme pochopiteľné z viacerých dôvodov. Keďže sa autizmus pokladá za nevyliečiteľnú diagnózu a výsledky konvenčných odporúčaných terapií nemusia byť tak skoro badateľné, ako by si rodičia priali, rozhodujú sa sami aktívne hľadať pomoc pre svoje dieťa a skúšať, čo je preň to najlepšie. Takisto množstvo reklám zo strany farmaceutických firiem a pozitívnych ohlasov iných rodičov je veľmi motivujúci faktor, prečo skúsiť podávať odporúčaný prípravok či diétu aj  svojmu dieťaťu.

Avšak treba upozorniť, že výsledky týchto typov intervencií nemajú vedecky dokázanú účinnosť alebo sú z tohto pohľadu len málo prebádané. Prinášajú so sebou aj riziká ako:

  • predávkovanie sa určitými doplnkami výživy
  • nedostatok dôležitých nutričných látok v dôsledku obmedzenia jedálnička rôznymi diétami
  • finančná záťaž- ceny jednotlivých doplnkov či diét v mnohých prípadoch môžu značne ovplyvňovať finančný rozpočet celej rodiny
  • mrhanie časom- zbytočne sa oddiali začiatok praktizovania účinnej liečby pre dieťa; čím skôr sa totižto so správnou terapiou začne, tým lepšie výsledky možno od nej očakávať.

V tomto príspevku sa Vám pokúsime priblížiť najčastejšie doplnky výživy i diéty spomínané v súvislosti s  autizmom a objektívne zhodnotiť ich význam z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch.

Častými diétami skúšanými u detí s autizmom sú bezgluténová diéta a diéta s vylúčením kazeínu (GFCF diéta- gluten-free/casein-free diet, známa aj ako teória opioidných peptidov). Glutén je bielkovina vyskytujúca sa vo väčšine obilnín (pšenica, jačmeň, raž) a jej intolerancia vyvoláva ochorenie celiakiu. Kazeín je zase bielkovina kravského mlieka, na ktorú sa u niektorých jedincov môže vytvoriť alergia. Veľa rodičov skúšalo jednu alebo obe z týchto diét aplikovať u svojich autistických detí a niektorí z nich sa aj vyjadrili, že im priniesla zlepšenie správania. Avšak štúdiám sa tieto tvrdenia nepodarilo potvrdiť, preto sa GFCF diéta odporúča len v prípade potvrdenej diagnózy alergie alebo intolerancie na tieto zložky. Dočasne vyskúšať túto diétu by bolo možné ešte v prípade, že sa v blízkej pokrvnej rodine dieťaťa vyskytla diagnóza celiakie alebo alergie na bielkovinu kravského mlieka. Treba mať však na pamäti, že obmedzená diéta má byť vyvážená a musí dostatočne nahrádzať vyradené bielkoviny a iné nutričné látky ako vápnik, vitamín D či zinok. Je to obzvlášť dôležité u detí, pretože významným faktorom ich správneho vývinu je dostatočný príjem všetkých potrebných, čiže esenciálnych, živín. Preto Vám odporúčame poradiť sa o prípadnom zavedení diéty s odborníkmi, napríklad diétnym poradcom.

Melatonín ako hormón regulujúci cyklus spánku a bdenia sa ukázal ako účinná pomoc u detí s poruchou autistického spektra, ktorí mávajú problémy so zaspávaním a spánkom vôbec. Niektoré menšie štúdie ukazujú, že večerná dávka melatonínu, podaná pol hodinu pred spaním, pomohla predĺžiť spánok a skrátila u týchto detí čas zaspávania. Rodičia zároveň spozorovali u svojich detí aj menšiu mieru stresu a zlepšenie ich správania počas dňa. Treba však poznamenať, že príčiny problémov so spánkom u detí môžu byť rôzne, a preto by sa pred začatím užívania melatonínu mal prešetriť a vylúčiť iný pôvod týchto ťažkostí a až potom pristúpiť k jeho užívaniu. Preto je opäť na mieste diskutovať o tomto probléme s odborníkom.

Iným výživovým doplnkom užívaným u detí s poruchou autistického spektra bývajú probiotiká. Často sa u nich totiž pridružujú aj tráviace ťažkosti (hnačky, zápchy alebo ich kombinácia), ktoré môžu do určitej miery ovplyvňovať aj príznaky autizmu. Všeobecne platí, že takéto deti mávajú aj ťažšiu symptomatiku autizmu. Bolo vykonaných viac klinických štúdií, kde rodičia potvrdili pozitívny efekt užívania probiotík nielen na tráviace ťažkosti, ale aj na správanie ich detí. Tieto zistenia však ešte čakajú na zobjektivizovanie komplexnejšími štúdiami, pri ktorých by sa vylúčil ľudský posudzovací faktor. Takisto treba zvážiť, ktoré konkrétne probiotikum užívať. Keďže sú naše lekárenské pulty preplnené rôznymi typmi probiotík, ktoré sa líšia obsahom i počtom probiotických baktérií a tiež prídavnými látkami, nemusí byť efekt užívania rôznych probiotík rovnaký. Všeobecne sa odporúča dávať probiotiká iba tým autistickým deťom, ktoré trápia spomínané tráviace ťažkosti.

Za zváženie stojí tiež, či svojim deťom podávať rôzne multivitamínové a minerálové doplnky. Odporúča sa podávať ich tým deťom, ktorí majú vo väčšej miere obmedzený jedálniček, čím u nich vzniká pravdepodobnosť nedostatočného príjmu a tým deficitu dôležitých nutrientov. Opäť treba však zvážiť typ zvoleného prípravku, keďže niektoré z nich mávajú až nadmieru prekročené denné odporúčané dávky jednotlivých vitamínov či minerálov, čo môže pri dlhšom užívaní viesť k vzniku nežiaducich účinkov.

Čo sa týka omega-3 mastných kyselín, predpokladá sa, že pre ich význam vo vývoji a správnej funkcii mozgu, môžu mať u osôb s poruchou autistického spektra priaznivý účinok. Štúdie, kde sa jedincom s autizmom podávali omega-3 mastné kyseliny, jednoznačne túto hypotézu nepreukázali. Takisto ešte neexistujú ani odporúčania, ktorý typ týchto mastných kyselín a aká presná dávka by bola pre tieto deti vhodná.

Okrem vyššie spomínaných doplnkov výživy sa skúšajú aj mnohé iné ako napríklad karnozín, či vysoké dávky vitamínu B6 spolu s magnéziom. Štúdie však neodhalili významné zlepšenie príznakov autizmu po užívaní týchto prípravkov alebo neboli dostatočne zobjektivizované a na ďalšie overenie týchto výsledkov sa ešte čaká.

Týmto krátkym prehľadom chceme vás, milí rodičia, povzbudiť k tomu, aby ste vaše rozhodnutia ohľadom liečby dôsledne zhodnotili a uvážili, či sú dané doplnky výživy pre vaše dieťa vhodné a neváhali sa o tom poradiť s odborníkmi. V záujme oboch strán je totiž v prvom rade pomoc pre vaše dieťa a tá bude najefektívnejšia, keď budeme ťahať lano spoločne jedným smerom, nie proti sebe.

Keďže sa autizmus označuje ako veľmi heterogénne a pervazívne (do hĺbky zasahujúce) ochorenie, na ovplyvnenie jednotlivých príznakov tejto diagnózy bolo vytvorených ešte množstvo ďalších, podporných terapií. Sú to napríklad motoricko- senzorické terapie, zameriavané na zlepšenie pohybových zručností a vnímania jednotlivých vnemov (dotyky, sluch, čuch, atď.). Sem patria napríklad tréning auditórnej integrácie (zlepšenie vnímania sluchových vnemov), masáže, dotyková terapia, multi- senzorické prostredie známe ako Snoezelen a množstvo iných. Okrem toho sú v praxi  často využívané aj rôzne arte-, muziko- a kanisterapie. Všetky tieto terapie sa však pokladajú iba za podporné a nemajú preto nahrádzať hlavné intervenčné metódy, ale naopak, majú ich dopĺňať, aby bol prístup k liečbe komplexný a, v najlepšom prípade, zasahujúci všetky oblasti deficitov u autistických detí.

 

Literatúra:

http://www.autismspeaks.org/blog/2013/01/11/guidance-probiotics

http://www.autismspeaks.org/what-autism/treatment/

http://www.researchautism.net/autism-interventions/types/diets-and-supplements

Levy, S. E., & Hyman, S. L. (2008). Complementary and alternative medicine treatments for children with autism spectrum disorders. Child and adolescent psychiatric clinics of North America, 17(4), 803-820.

Lofthouse, N., Hendren, R., Hurt, E., Arnold, L. E., & Butter, E. (2012). A review of complementary and alternative treatments for autism spectrum disorders. Autism research and treatment, 2012.

Volkmar, F., Siegel, M., Woodbury-Smith, M., King, B., McCracken, J., & State, M. (2014). Practice parameter for the assessment and treatment of children and adolescents with autism spectrum disorder. Journal of the American Academy of Child & Adolescent Psychiatry, 53(2), 237-257.